Popísať umenie fotografie Khammeleona je pravdepodobne rovnako ťažké ako popísať jeho nekompromisný postoj ku svetu, ktorý ho obklopuje.
Výzvy, ktoré sám sebe predkladá, totiž nijako nekorešpondujú s často prvoplánovou estetikou súčasnej umeleckej fotografie.
Khammeleon sa namiesto toho pokúša odhaľovať a zobrazovať existenčné hraničné emócie, pohybujúc sa často až za predstaviteľnými mantinelmi.
Jeho krásne, bezútešne smutné krajiny, obrazy vypätých ľudských gest, bizarnej mimiky, rozvláčneho pohybu, melancholické i zádumčivé oči detí a starcov, fascinujúce umelecké portréty, ale aj pokojná, ospalá atmosféra starých chrámov, chmúrna depresia a tlmené farby polorozpadnutých, opustených náhrobných kameňov, spleti kovových industriálnych prvkov križovatiek a železníc, či krehká poetika kvetov a nežnej krásy ženského tela a hlavne bezhraničná fantázia pri hre so svetlom z neho robia jedinečného a originálneho umelca.
Khammeleon a jeho osobité umelecké videnie, cit a zmysel pre dokonalé zachytenie obsahu
a zároveň pôsobivej formy sú fenoménom, ktorý bezpochyby stojí za neustále objavovanie.
Peter Katina